Od potravy po trofej
Lov je fenoménom života, nie vynálezom človeka. Tak ako sa vyvíjal náš druh a civilizácie , menil sa aj pohľad na lov, jeho význam , či samotné techniky lovu.
Prví lovci chodili po našej planéte pred dvoma miliónmi rokov. Ich rýchlosť a sila bola menšia, ako sila koristi, čo si vyžadovalo schopnosti ako: odvaha, vynaliezavosť a schopnosť komunikovať. Ako náhle si lovec uvedomil, že usmrcovanie znamená život, stal sa lov centrom rituálov a mágie.
Starovek
Už v starovekom Egypte bol lov športovou a reprezentatívnou záležitosťou. Po prvý krát bol však podrobne popísaný gréckymi a rímskymi učencami. Prvá zachovaná kniha o love je Kynegetikos (430 pr.Kr) od Xenofona. Nachádzali sa v nej nie len cenné poznatky o love prasiat a jeleňov, ale aj vedomosti o chove a výcviku psov. Práve v nej nájdeme aj prvú zmienku o loveckej turistike, v podobe lovu na leoparda a leva, ktorý bol v tom čase najvychýrenejšou poľovačkou. V najväčšom počte sa však lovili najmä zajace, jelene, medvede, vlky a líšky.
Stredovek
Okrem štvanice so psami sa v strednej Európe už veľmi skoro objavil uzavretý hon , ktorého hranice tvorí krovie. Princíp spočíval vo vysadení kroviny s presne určenými priechodmi, ktorými zver musela prejsť. V oblasti Stredozemného mora stále lovci korisť zaháňali do sieti. Špeciálne miesto mali v rannom lovectve pasce a lov vtákov do sieti.
Rastúci počet obyvateľov a rozvoj miest vyvolal v stredoveku potrebu pre organizáciu lovu. Už v 6. a 7. storočí platil slobodný lov len na slobodnej pôde, ktorá nemala vlastníka. Lov bol povolený len pre miestnych obyvateľov a začali vznikať prvé zákony o love a rybárstve. Posilnenie kráľovskej moci v 8.storočí a neskôr feudálnej v storočí trinástom znamenalo obmedzenie práva na lov len na privilegovane vrstvy. Okolo roku 1000 nl. bol typickou zbraňou na diaľku luk a lovec bol vybavený a kopiou, oštepom, alebo mečom, ktorý sa používal v boji. V vrcholnom stredoveku rástla obľuba kuše s drevenými hrotmi.
Novovek
V renesančnom chápaní prírody a krajiny sa opäť vracia antická idea, že podobu prírody by mal utvárať človek a je jeho poslaním ju vylepšovať a pretvárať vďaka svojim schopnostiam. To umožnilo vznik vylepšených techník lovu, a to sofistikovanej štvanice, a parforsného honu. Doposiaľ sú na mnohých miestach zachovane parky so starými stromami. To že sa lesy zachovali bolo zásluhou rozumného hospodárenia. Takémuto prístupu hovoríme aj trvalá udržateľnosť lesa, čo znamená, že v lese sa môže ťažiť len toľko dreva koľko v rovnakom čase prirastie.
Čo sa týka zbraní, najväčším prielomom bolo používanie palných zbraní, ktoré sa síce pre vojenské účely používali už od 14.storočia, no pre lov boli využiteľné až po vynájdení kolieskového zámku, keďže dovtedy neumožňovala dlhá príprava pred streľbou jej použitie pri love.
Aby bolo pre lov k dispozícii dostatok zvery, boli zakladané veľké obory a neskôr vo Veľkých mestách ako Londýn, Štokholm a Kodaň aj špeciálne zvernice s domácimi a exotickými druhmi zvierat. Lov bol považovaný za prípravu na vojnu.
Na prelome 19.storocia bola príroda chápaná ako miesto o ktoré sa treba starať, chrániť ho a dopriať mu vlastné práva a dôstojnosť. Lesné hospodárstvo bolo už v tej dobe významným odvetvím. Človek sa snažil prírode porozumieť a spoznať ju.
V tomto období sa hojne zalesňovali lesy a lov samotný zaznamenal prerod od šľachtickej záležitosti ku meštianskej a stal sa tak už nie len privilégiom šľachty, ale aj bohatých. Dominovali strelné zbrane a lov malej zvery a takmer všetky typy lovu zaznamenali modernejší prístup a technológie.
Dôležitou zmenou bolo, že obrovský význam naberá samotná trofej, ktorá dovtedy slúžila len ako dekorácia, no na prelome moderných civilizácií sa stáva samotnou príčinou lovu. Lov ktorý bol nevyhnutný pre prežitie, sa stal privilégiom.
Eduard Dubovsky
Celá debata | RSS tejto debaty